Sondovanie v JSP
Sondu na dne Faitlovho domu, ktorú sme začali kopať s bratislavskými jaskyniarmi sme na zimnej akcii s Lubom Múkom a Liborom Štubňom dokončili. V momente, keď som vyberal kamene spod nôh, prepadlo sa dno sondy a otvorila sa šesť metrová priepasť. Prúdenie vzduchu a šum tečúcej vody jednoznačne nasvedčuje tomu, že dno priepasti ústí na podzemné riečisko Môcovskej doliny.
Rudolfšachta – prekopanie chodby na riečisko
V roku 2009 pred našim Jaskyniarskym týždňom (r. 2010) sme chceli sprístupniť priestory za druhým sifónom Ponickej jaskyne práve touto trasou, vybudovanim novej šachty v blízkosti zatlačenej drevenej šachty, vykopanej v predošlom období a zostúpiť touto chodbou na riečisko. Mimoriadne zátopy územia, prievaly vody a následné závaly chodby na prelome rokov 2009 a 2010 nám tieto práce natiahli na osem rokov intenzívneho boja s prírodnými silami.
Paženie chodby pod Rudolfšachtou – posledný úsek
Akcie konané v dňoch 15., 22. a 29. 10. 2016
Na posledných akciách sme sa venovali dokončeniu paženia chodby pod šachtou. Ostal tam nezabudovaný krátky, asi metrový úsek steny, medzi železobetónovou šachtou a úsekom chodby zabudovanej do banskej TH výstuže. Stena doteraz nevykazovala žiadny náznak nestability, alebo drobenia, ale do budúcna ju bolo treba v každom prípade zabezpečiť.
Postup v JSP
V sobotu 8.10.2016 sme v Jaskyni strateného prsteňa prekonali zával v ktorom zahynul Libor Faitl a preskúmali veľký dóm s krásnou výzdobou, ktorý ponesie na pamiatku jeho meno.
Záchrana banského huntíka
V dávno opustenej prieskumnej štôlni sme dlho ukrývali zabudnutý banský vozík. Krátka štôlňa bola zarazená vo výške zhruba 640 m n.m. do masívu Oselníka, pravdepodobne v roku 1965, ale nedosiahla dĺžku ani 10 m a bola opustená aj s osirelým huntíkom. Geologický prieskum bol tu banským spôsobom realizovaný v rokoch 1959 až 1965.
Huntík pomaly zasýpala mrazom zvetrávaná hornina z bokov a stropu chodby, až ho napokon celkom pochovala. V časoch, keď sa začali nájazdy šutrákov a zberačov všetkého sme ho ešte trochu prisypali, aby nebolo vidno ani náznak, že je tam. Niektorí ľudia vedeli o jeho existencii, aj ho hľadali, vieme o tom, ale si to miesto dobre nepamätali a hľadali našťastie úplne inde. Technika hľadačov sa však výrazne zlepšila a detektoristi ho našli. Asi bol pre nich veľkým sústom, a tak zostal vo svojej skrýši. Aby neskončil niekde na šrotovom poli v Podbrezovských železiarňach, sme sa rozhodli ho zachrániť a venovať ho našim kamarátom pripravujúcim hutnícky skanzen.