Táto mimoriadna akcia za účasti bratislavských a záhoráckych jaskyniarov sa podarila zorganizovať vďaka Petrovi Magdolenovi, ktorý so sebou priviedol výraznú posilu. Rozdelili sme sa na dve skupiny. Pavol Huťka zobral Petra Magdolena, Juraja Šurku a Mária Olšavského do Glatzovej priepasti, Luboš Hraško išiel s Lubošom Janečkom, Jurajom Míšaným a Alenou Opatovou do Jaskyne bystrických jaskyniarov.

V Glatzovej priepasti sa najskôr rozšíril vchod do priepasti, aby bol prístupný aj pre menej štíhlych jaskyniarov. Potom sme sa pokúšali rozobrať zával so zlepených gúľ a uvoľniť priechod do ďalších častí jaskyne. Juraj Šurka pracoval na čelbe, kde s obdivuhodnou šikovnosťou rozrúšal napadané zlepence, až postupne postúpil asi meter dopredu, teda šikmo do hora.

V Jaskyni bystrických jaskyniarov sme postupne uvoľnili priechod do chodby, ktorá pokračuje z Bratislavského dómu hlbšie do masívu. Rozrušili sme aj veľké kamene, prekážajúce pri vstupe do dómu z Breznianskej chodby. Vykonali sme podrobný prieskum a fotodokumentáciu nových priestorov, ktoré boli objavené na minulej akcii.

Neoddeliteľnou súčasťou akcie bolo aj večerné posedenie na “základni” na Bulloch, kde pri fazuľovej polievke a červenom víne sme sa rozprávali dlho do noci.

Na druhý deň účastníci tejto mimoriadnej akcie sa presunuli zo “základne” do Bludičkinej jaskyne. Tu sme sa rozdelili tak, aby sme prvýkrát vyskúšali zapožičanú Jagerčíkovu lanovku. Lanovka je vedená cez bodky upevnené v strope chodby. Dráha lana je neprerušená, lomená na úchytných bodoch. Žiaľ zalomenie na niektorých bodoch spôsobovalo vypadávanie vozíka s vedrom. No tentokrát sme problém vyriešili tak, že vozíku v kritickej situáci pomohol človek, no v budúcnosti pri menšom počte ľudí to takto nepôjde. Musíme vymyslieť iné technické riešenie. Po zosúladení činností sme nakoniec nakopali a vyťahali 140 vedier sedimentov a postúpili o meter dopredu.

Vďaka kamarátom zo Západného Slovenska za pomoc.

Pavol Huťka

Účastníci akcie 24. a 25. 11.2012: Pavol Huťka, Peter Magdolen, Luboš Hraško, Mário Olšavský, Juraj Šurka, Juraj Míšaný, Luboš Janeček, Alena Opatová

Foto: Mário Olšavský

Po 81 akciách, 517 hodinách kopania a 5824 nakopaných vedrách sedimentov sa 30. 7. 2011 podarilo preniknúť cez 15 metrov upchatej chodby do voľných priestorov. Jaskyňa začala nasávať vzduch. Akcie sa zúčastnil Pavol Huťka a Ľubo Hraško.

V roku 2010 bolo uskutočnených 41 pracovných akcii v Bludučkinej jaskyni. Zúčastnilo sa ich celkovo 7 členov oblastnej skupiny, pričom jednotliví členovia odpracovali: Huťka 289 hodín, Štubňa 45 hodín, Majer 11 hodín, Styk 7 hodín, Hraško 7 hodín, Kurka 7 hodín, Schwarz 5 hodín. Pri činnosti v jaskyni sa nakopalo a vyviezlo 811 fúrikov sedimentov, čo zodpovedá zhruba 41 m³.

Postupným odstránením sedimentov sa chodba zväčšila vo vstupnej časti na výšku 4 m, šírku 2 m a celková dĺžka je už 17 m. Sedimenty sa po vrstvách striedajú, pričom na dne sú v íle a piesku zlepené okruhliaky, prípadne ploské piesčité vápence, ktoré sa striedajú s čistými vrstvami piesku a ílu a napadanými úlomkami vápencového masívu vyformované do pestrých tvarov od erózie. V nánosoch sa nachádzajú aj zvetrané žulové kamene, ktoré sa po dotyku rozpadávajú. Chodba je naklonená v smere vrstiev usadeného gutensteinského vápenca (stredný trias) s výrazným modelovaním. Všade po stenách a na strope sa nachádzajú vymleté hrnce, zárezy, rebrá, komíny, kanáliky a iné útvary. Smer chodby sa prvých 13 metrov nemení, no potom meandruje. Na konci zatiaľ vykopanej chodby je výška 1.4 m a šírka sa mení od 1.3 m do 0.7 m.

Vzhľadom na prevýšenie a vzdialenosť sa javí efektívne pracovať najmenej štyrom jaskyniarom. Treba zvážiť aj vybudovanie jednoduchej lanovky.

Pavol Huťka