Z prieskumu Voznickej dedičnej štôlne

V tejto prezentácii predstavujeme moderné prostriedky a metódy prieskumu použité v mimoriadne nebezpečnom prostredí Voznickej dedičnej štôlne. Prieskum miestami hraničil až s ohrozením životov prieskumníkov, kde hrozilo prepadnutie človeka do spodnej zatopenej odvodňovacej rúry a jeho utopenie. (Dedičná odvodňovacia štôlňa bola vyrazená ako dvojrúra nad sebou, pričom spodná odvádzala vodu a horná bola fáracia – pochôdzna a vetracia.)

V súčasnosti je spodná rúra viac či menej zanesená a voda z časti tečie aj profilom hornej rúry, takže sa v nej treba brodiť. Preto boli pre tento prieskum vyvinuté a postavené špeciálne prieskumné plavidlá a podvesný koľajový kamerový vozík. Prieskumné upútané plavidlo bolo pokrstené Demänovkou a dostalo meno Barborka. Je vybavené led osvetlením, záznamovou kamerou a prenosovou kamerou. Po prúde voľne splavuje a proti prúdu je ťahané pomocou spletanej hodvábnej šnúry navíjanej na elektrický akumulátorový naviják. Druhé prieskumné plavidlo bola voľne plávajúca sonda s led osvetlením a záznamovou kamerou. Tretie prieskumné zariadenie bol robotický vozík jazdiaci po koľajnici podvesnej drážky, s pohonom 4×4 na diaľkové ovládanie RC súpravou. Vozidlo bolo vybavené led osvetlením, záznamovou a prenosovou kamerou.

Predstavujeme obrázky uvedených prieskumných zariadení a niekoľko fotografií z Voznickej dedičnej štôlne, ktorá v čase svojho dobudovania bola s dĺžkou vyše 16 km najdlhším banským dielom na svete. Vedie od Hrona pri Voznici, popod Hámor, Hodrušu, Piarg a končí až pod Banskou Štiavnicou. Postupne spojila na trase banské šachty a umožnila ich gravitačné odvodnenie a priebežné airačné samoťažné vetranie. Dĺžka takto spojených banských diel dosiahla postupne až dodnes spolu cca 60 km chodieb, šachiet a dobývok, z toho je t.č. nedostupných asi 20 km, sú založené vyťaženou hlušinou, resp. sú pod úrovňou odvodňovacej štôlne a sú zatopené. Keďže pod Starou a Novou Majeršachtou sú navzájom prepojené prekopom aj Voznická Dedičná Štôlňa s Nová Odvodňovacia štôlňa (NOŠ s dĺžkou 16 km), tak celý tento banský systém má dĺžku vyše 76 km, z čoho je už spomenutých 20 km neprístupných.

Je to úžasné dielo vytvorené neskutočne ťažkou a nebezpečnou prácou rukami tvrdých Baníkov, bolo budované niekoľko storočí. Treba ho vidieť a poznať a náležite chrániť. Ale hlavne ho treba zachovať a nie nechať schátrať a zaniknúť. Zaslúži si to preto, že je to klenot zašlej slávy tunajšieho baníctva. Sánka padne každému, kto ho uvidí, ako padla aj mne pri fáraní dolu Hámorskou šachtou a to som robil skoro desať rokov v baniach.

Zdar Boh.

Števo Mlynárik

Foto: Martin Budaj, Iveta a Števo Mlynárikovci, Stacho Mudrák