Záchrana banského huntíka

V dávno opustenej prieskumnej štôlni sme dlho ukrývali zabudnutý banský vozík. Krátka štôlňa bola zarazená vo výške zhruba 640 m n.m. do masívu Oselníka, pravdepodobne v roku 1965, ale nedosiahla dĺžku ani 10 m a bola opustená aj s osirelým huntíkom. Geologický prieskum bol tu banským spôsobom realizovaný v rokoch 1959 až 1965.

Huntík pomaly zasýpala mrazom zvetrávaná hornina z bokov a stropu chodby, až ho napokon celkom pochovala. V časoch, keď sa začali nájazdy šutrákov a zberačov všetkého sme ho ešte trochu prisypali, aby nebolo vidno ani náznak, že je tam. Niektorí ľudia vedeli o jeho existencii, aj ho hľadali, vieme o tom, ale si to miesto dobre nepamätali a hľadali našťastie úplne inde. Technika hľadačov sa však výrazne zlepšila a detektoristi ho našli. Asi bol pre nich veľkým sústom, a tak zostal vo svojej skrýši. Aby neskončil niekde na šrotovom poli v Podbrezovských železiarňach, sme sa rozhodli ho zachrániť a venovať ho našim kamarátom pripravujúcim hutnícky skanzen.

A tak sme 18. 9. 2016 zrealizovali záchrannú akciu, na ktorej sa zúčastnili Martin Budaj, Iveta Mlynáriková, Števo Mlynárik, Jano Múka, Marek Novotňák, Milan Štéc a Jano Vrana.

Prinášane zopár obrázkov z tejto nevšednej a zaujímavej akcie s úspešným koncom.

Foto: Iveta a Števo Mlynárikovci, Milan Štéc